Veľmi rád cestujem po našej krásnej krajine, a keď sa tak prechádzam po našich mestách a obciach, častokrát ma udiví, ako málo súdnosti majú niektorí stavitelia a návrhári budov. Nevzhľadné patvary postavené bez štipky nápadu, bez kreativity a zasadené do priestoru „ako päsť na oko“. Rozčuľujú ma aj ako zodpovední úradníci, ktorí napečiatkujú povolenie na tyto hrôzy. Bohužiaľ na úradníka, nakrmeného zrejme sem tam nejakou tou plnou obálkou, sme stále ešte krátkí, a tak sa musíme zmieriť s tým, keď sa občas niekde vyskytne počin, u ktorého si človek pomyslí, že investor s architektom buď zošaleli alebo sa nad plánmi stavby strašne opili.
Našťastie nových domov, ktoré sú krásne a citlivo zladené s okolím, je stále pribúda, než tých nevydarených, a tak aby som tu len nenadával, poviem vám, ktoré zaujímavé slovenskom stavby ma v poslednej dobe potešili. Mám rád, keď sú veci funkčné, preto sa pri hodnotení stavby zaujímam aj o to, aké materiály na ňu boli použité, ako je náročná na spotrebu energií a aký má celkovo vplyv na okolité životné prostredie.
Na prvé miesto by som asi zaradil univerzitnú knižnicu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, vzniknutú rekonštrukciou bývalej tabakovej fabriky. Zaujala ma predovšetkým kruhová novostavba, realizovaná v druhej etape prestavby niekdajšieho priemyselného areálu. Vzdušný objekt, v ktorom nie je vďaka chytré konštrukcii núdza o denné svetlo, je nielen príjemný na pohľad zvonku aj zvnútra, ale zároveň má schopnosť vďaka použitým technológiám šetrne hospodáriť s teplom. Vďaka tomu získal aj ocenenie v minulom ročníku prestížnej česko – slovenského súťaže o najkrajší energeticky úspornú stavbu .
Ďalej by som sa rád zmienil o obytnom komplexe Slnečnice v bratislavskej Petržalke. Nízkoenergetické bytové stavby takmer uprostred divokej prírody upútajú na prvý pohľad svojou nevšednou vizážou, rovnako ako súbor radových rodinných domov, ktorý ich dopĺňa. Myslím si, že ľuďom sa tu musí žiť dobre už len preto, že to majú len kúsok do lesa ak jazerám. Architekti sa snažili vytvoriť príjemné miesto pre komfortné moderné bývanie, čo sa im podľa môjho názoru podarilo na výbornú.
Ako ďalšie mi padol do oka rodinný dom pomenovaný „Vila P“ , ktorý stojí v Košiciach. Moderná stavba účelne vsadená do terénu má podľa môjho súdu všetko, čo od súčasnej architektúry očakávame. Vonkajšia presklená fasáda kombinovaná s drevom a betónom vo mňa vyvoláva dojem, ako by sa k nám vrátila zlatá éra funkcionalizmu, kde sa krása jednoduchých rovných línií snúbi s účelovosti .
Podobným prípadom je aj takzvaný „Dom zlomu“ postavený v Banskej Bystrici. Na architektov tu čakal nejednoduchá úloha vysporiadať sa s kopcovitým terénom, na ktorom chcel objednávateľ postaviť jednopodlažn , čo najviac presvetlený dom bez schodov. Výsledkom je hneď niekoľko zlomov, vďaka ktorým vznikla originálna novostavba plná netradičných riešení, a to ako navonok, tak aj v interiéri. Súdiac podľa odborných i laických ohlasov sa tento „zlomový“ dom jeho autorom vydaril a tiež ma jeho minimalistické poňatie veľmi oslovilo .
Na záver sa ešte vráťme do Košíc, aj keď v tomto prípade nepôjde o žiadnu novostavbu ani rekonštrukcii. Výtvarník Tomáš Džadoň nechal na strechu panelového domu na jednom z tamojších sídlisk postaviť tri klasické drevenice, ktorými chce vzdať hold tradičnému umeniu našich predkov. Dielo nazvané Pamätník ľudovej architektúry u mňa boduje hlavne odvahou, ktorú jeho tvorcovia pri vyzdvihnutí domčekov na panelák preukázali. Pomerne kontroverzný počin totiž medzi odborníkmi i samotnými Košičania vzbudil rad pozitívnych aj negatívnych ohlasov.
Celkovo si myslím, že máme na slovenskom kvalitné architektov a projektantov, ktorí dokážu navrhnúť a vymyslieť naozaj dobré stavby. Nezostáva než si priať, aby ich bolo čím ďalej viac a nestretávali sme na svojich cestách po domovine také výtvor , akým je potrebné budova bratislavského hotela Spirit .