Kde sme sa tu vzali? Čo je zmyslom nášho života? Večné otázky, na ktoré si ľudstvo nikdy nedokáže odpovedať. Ďalej a ďalej ponesieme naprieč generáciami svoje bremeno nevedomosti s mylným pomyslením, že môžeme ovládať planétu. A pritom je to práve naopak, čo napokon dokazuje aj séria prírodných úkazov z posledných mesiacov a rokov. Prírodu neopanujeme, skôr by sme sa jej mali pokloniť a začať s ňou urýchlene spolupracovať, než bude naozaj neskoro.
Podľa môjho názoru je príroda ako taká zdrojom všetkého ľudského poznania a aj ja v nej mám tú najväčšiu inšpiráciu. Nie je pre mňa lepšie relaxácie, než prechádzka so psom v našom okolí. Počas niekoľkých málo minút vyjdem na kopec, som vonku na čerstvom vzduchu a môžem sa nechať unášať tým všetkým, čo príroda vytvorila bez pričinenia ľudskej ruky.
Už len samotný les, to spoločenstvo rastlín a živočíchov žijúcich si svojím vlastným životom, je svojím spôsobom uchvacujúce miesto, plné nápaditých podnetov. Samovoľne opadané konáre ležiace jedna cez druhú sa môžu razom stať originálnou posteľou alebo stoličkou, vyvrátený koreň stromu sa mení napríklad na nevšedný vešiak a dokonalosť pavučiny, na ktorej je ranná rosa, priamo nabáda k napodobeniu pavúka a vytvorenie niečoho podobne krásneho a pritom tak prepracovane funkčného. Ak mám dosť času, strávim v lese kľudne dve, tri hodiny a odchádzam domov načerpanie výbornú energiou a nápady pre ďalšie tvorenie. Nosím so sebou na vychádzky foťák a čo ma zaujme, to sa snažím z rôznych uhlov, čo najlepšie zachytiť. Doma si potom snímky v pokoji prezerám ako dlho chcem až nejedného z nich čerpám nové podnety pre svoju prácu.
Ďalšou mojou veľkou kamarátkou, ktorá mi dokáže parádne dobiť občas trošku vycucaní baterky, je voda . Voda v studničke, voda v rieke, ale predovšetkým voda v prírodnej nádrži, ku ktorej to mám z domu pešo tiež len malú chvíľu. Počas letných mesiacov si tam chodím pri venčení Gajdoša zaplávať každé ráno a doslova milujem ten pocit, keď sa potopím a voda je hore, dole, vľavo aj vpravo, je všade okolo mňa a ja plávam a cítim sa ako súčasť tej vody, ako súčasť celej prírody. Deň po takomto príjemnom rannom osvieženie na tele i na duši je aspoň pre mňa hneď veselší a oveľa lepšie sa mi pracuje a rieši všetky úlohy .
Na prírodu okolo nás skrátka nedám dopustiť a som rád, že môžem žiť v krajine, ktorá je tak pestrá a tak inšpiratívna. My takzvane civilizovaní ľudia sa však máme ešte veľa čo učiť, aby sme sa znovu stali súčasťou tejto planéty a žili s ňou v súlade a nie ako parazity, ktorí sa ju snažia za každú cenu vysať. Ono sa totiž ľahko môže stať, že tú planétu už prestane naše obťažovania baviť a len tak ľahko sa otrasie, aby zo seba tie parazity striasla. Ja zostávam optimistom a verím, že k niečomu takému v dohľadnej dobe nedôjde a ešte dlho sa budeme radovať z krás, ktoré nám naše okolie ponúka. Každopádne pre to ale musíme niečo urobiť .
Celá debata | RSS tejto debaty