Myslím si, že mám oproti väčšine ostatných ľudí výhodu v tom, že moja práca je pre mňa zároveň aj koníčkom. Už od detských rokov ma bavili zaujímavé a pekné veci a akosi prirodzene som sa potom dal na štúdium dizajnu a architektúry. Svojich znalostí a skúseností sa teraz snažím využívať pri cestách po slovenskom aj za hranicami a vždy som rád, keď ma niekde príjemne prekvapí niečo nové a inšpirujúceho.
Pred pár rokmi ma takto napríklad uchvátila budova filologickej knižnice Slobodnej univerzity v nemeckom Berlíne. Aj keď samozrejme používam pri práci počítač a internet, som toho názoru, že papierová kniha je a dlho ešte bude základom nášho ľudského poznania. Preto som sa po návšteve Berlína rozhodol preskúmať bližšie aj ďalšie podobné stavby vo svete. Tiež medzi knižnicami sa totiž nájdu naozajstné architektonické skvosty.
Na jednom z predných miest v mojom rebríčku zostáva už spomínaná univerzitnú knižnicu literatúry. Prezýva sa jej „berlínsky mozog“, pretože má tvar podobný lebke a vnútorné usporiadanie ochodzí s regálmi pripomína záhyby mozgovej kôry. V tých je potom k dispozícii čitateľom na 800 tisíc knižných zväzkov. Inak ekologickému domu sa dá vytknúť snáď len menšie množstvo prirodzeného denného svetla medzi regálmi. Jedinečný zážitok pri prechádzaní budovy otvorené v roku 2005 má na svedomí slávny britský architekt Norman Foster. Jeho štúdio je podpísané pod radom významných moderných objektov po celom svete, okrem iného aj pod prebiehajúce výstavbou jednej z veží nového Svetového obchodného centra v New Yorku.
Som predovšetkým vyznávačom súdobých moderných tvarov, ale viem oceniť aj umenie našich predkov. Preto patrí k architektonickým počinom, ktoré mám rád, aj Knižnica George Peabodyho v Baltimore na východnom pobreží USA. Knižky si tu ľudia požičiavajú už od roku 1878. Terajšia čast Univerzity Johna Hopkinsa bola postavená podľa plánov Edmunda G. Linda a za pozretie stojí hlavne jej originálny interiér, zdobený kovaným liatinovým zábradlím. Za svoj vznik vďačí knižnica zámožnému obchodníkovi a filantropov Georgi Peabodymu. Ten ju nechal vybudovať ako súčasť verejného vzdelávacieho inštitútu , ktorý založil a financoval .
Podobne ako baltimorští občania pred takmer jedným a pol storočím ohromene pozerali na šesť poschodí umeleckého kovania nad ich hlavami, tak aj ja dnes vzhlížím k Centru vzdelávania v meste Orestad v dánskej Kodani. Z jeho pôsobivých línií v otvorenom vnútornom priestore som naozaj nadšený. Žiadne bariéry medzi jednotlivými miestnosťami, žiadne zbytočné múry a pomyselné hranice medzi ľuďmi vo vnútri. Autormi tohto mimoriadneho diela sú členovia kodanského štúdia 3XN. Tak nejako si predstavujem prínos kvalitné súčasnej architektúry, užitočné aj krásne na pohľad.
Vo výpočte mojich obľúbených BIBLIOTÉKA samozrejme nemôžem zabudnúť na tú vôbec najmilšiu. Je ňou moja vlastná knižnica 🙂 plná mojej obľúbené literatúry. Tak hor sa do knižníc, tých verejných, i tých domácich !
Celá debata | RSS tejto debaty